Vidieť, kým sa nestratí: ako virtuálna realita mení diagnostiku zorného poľa

Glaukóm si pacient nevšimne dlhé roky. Mozog stratu doplní — kým je to možné. Skoré odhalenie závisí od jediného vyšetrenia, ktoré dnes robíme drahým, pomalým a zriedkavým prístrojom. V Inštitúte pokročilých štúdií pracujeme na tom, aby sme to zmenili.

Glaukóm si pacient nevšimne dlhé roky. Mozog stratu doplní — kým je to možné. Skoré odhalenie závisí od jediného vyšetrenia, ktoré dnes robíme drahým, pomalým a zriedkavým prístrojom. V Inštitúte pokročilých štúdií pracujeme na tom, aby sme to zmenili.

Inštitút pokročilých štúdií, o. z. · publikované apríl 2026

Tichá strata zraku

Glaukóm je druhou najčastejšou príčinou nezvratnej slepoty na svete. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že do roku 2040 bude na neho trpieť viac než 110 miliónov ľudí. Zákerný je v jednom: pacient si jeho roky nevšíma. Tlak v oku stúpa pomaly, zrakový nerv sa postupne stráca, periférne videnie ustupuje krok za krokom. Až raz si pacient všimne, že vidí svet ako cez tunel — a tunel sa stále zužuje.

Mozog je úžasný v tom, že chýbajúce dáta dopĺňa. Ak v zornom poli vznikne defekt, mozog ho zacelí — naplní ho tým, čo vidí druhé oko, alebo dotvorí na základe predošlej skúsenosti. Vďaka tomu si pacient stratu uvedomí často až vtedy, keď je tridsať a viac percent zorného poľa nenávratne preč. Glaukóm sa nedá vyliečiť — môžeme len zabrzdiť jeho ďalší postup. Preto je včasná detekcia všetko.

Perimetria — meranie zorného poľa

Ako lekár zistí, či pacient skutočne vidí na všetkých miestach svojho zorného poľa? Musí ho otestovať bod po bode. Tento test sa volá perimetria. V praxi vyzerá takto: pacient sa pozerá do prístroja podobného polovičnému kupolu, fixuje stredový bod a stláča tlačidlo zakaždým, keď zaregistruje svetelný záblesk niekde v perifériu. Test trvá od šiestich do pätnástich minút na každé oko.

Klasický klinický perimeter sa používa už takmer štyridsať rokov. Je presný a štandardizovaný — ale má tri zásadné slabosti. Po prvé, je drahý: jeden kus stojí tridsať až štyridsať tisíc eur. Mnohé optometrické a primárne oftalmologické pracoviská si ho nemôžu dovoliť, takže pacientov posielajú na samostatné vyšetrenie do nemocnice — s odstupom týždňov, často mesiacov. Po druhé, vyžaduje fixnú polohu pacienta v zatemnenej miestnosti, je nemobilný — nemôžete ho vziať do terénu, do domova dôchodcov ani k pacientovi domov. A po tretie, je únavný: pri dlhom teste si pacient ku koncu pre vyčerpanie vymýšľa odpovede.

Výsledok? Perimetria — napriek svojej kľúčovej úlohe — je najslabší článok glaukómovej starostlivosti. Audity v Európe aj v USA ukazujú, že menej než štyridsať percent pacientov dodržiava odporúčanú kadenciu testovania (dva testy ročne pre rizikových, štyri pre už chorých). Mnohí pacienti sa po prvom odoslaní na samostatné pracovisko jednoducho nevrátia.

Príchod virtuálnej reality

V Inštitúte pokročilých štúdií pracujeme na tom, aby sa toto zmenilo. Naša odpoveď je technologicky elegantná: perimetria postavená na bežne dostupných okuliaroch virtuálnej reality s integrovaným sledovaním očí. Princíp ostáva ten istý — pacient sleduje svetelné stimuly v zornom poli a reaguje na ne. Spôsob, akým to robí, sa však mení od základov.

VR headset — okuliare s dvoma displejmi, jeden pred každým okom — vytvára kontrolované, presne kalibrované vizuálne prostredie. Sledovanie pohybov očí prebieha deväťdesiatkrát za sekundu. To znamená, že systém vie priebežne kontrolovať, či pacient zachováva fixáciu na stredový bod — a ak nie, automaticky stimulus zopakuje. Žiadne stratené odpovede, žiadne nespoľahlivé testy.